[Tento článok Vám zaberie 2 minút čítania a 7 nových informácií]

​​ Hoci sa s pomenovaním autista stretávame v bežnom prostredí, skutočnosť a vôbec význam slova autista len málokto chápe.​​
Častokrát sa stretávame so slovom autista v prenesenom význame, ako niekto, kto je “mimo”. Ale kto to je autista v skutočnosti? A je vôbec slušné a vhodné niekoho takto oslovovať?​​

Kto je autista?​​

Samotné slovo autismus pochádza z gréckeho slova autos = sám. Potom autizmus je duševná porucha človeka, ktorá sa vyskytuje najmä u detí ale aj u dospelých. Medzi hlavné príznaky tohto ochorenia patrí uzavretosť človeka do vlastného sveta spolu s repetitívnym správaním.
Ide o jednu z najzávažnejších porúch detského mentálneho vývoja. Ide o vrodenú poruchu mozgových funkcií.
Autista je potom človek trpiaci touto duševnou poruchou. Preto niekoho oslovovať autistom je nanajvýš nevhodné.

Prejavy autistu

1. Oneskorený vývoj reči.
2. Nereaguje na vonkajšie podnety (meno, volanie ..).
3. Nezaujíma sa o druhé deti.

Som autista?​​

O tom, či niekto vo vašom okolí trpí týmto ochorením, by mal rozhodnúť odborník. Predbežne sa dá určiť aj ľahká forma autizmu na základe správania a jednoduchých testových otázok.

1. Jedinec sa v rečovej komunikácií nevyvíja.
2. Jedinec nevie udržať očný kontakt.
3. Jedinec máva intenzívne navály hnevu.
4. Jedinec nemá záujem o rovesníkov.
5. Jedinec sa uzatvára pred svetom.
6. Jedinec neprejavuje záujem o okolitý svet.
7. Jedinec má rád stereotyp, nemá rád zmenu.

The post Kto je to autista? appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 7 minút čítania a 23 nových informácií]

Autizmus je duševná porucha, ktorá sa prejavuje uzavretosťou človeka do vlastného sveta. Hoci sa s ochorením autizmu stretávame prevažne len u detí, nemusí to tak byť. Ľahká forma autizmu sa môže diagnostikovať aj pri dospelom jedincovi.

Autizmus postihuje deti už od raného detstva a hoci sa nikdy nedokázal priamy vplyv na autizmus (Bleulerove psychologicky nevysvetliteľné primárne príznaky), mnohí rodičia si to dávajú za vinu. Kedysi sa rozprávalo o diagnóze ľahkovážnych rodičov, no nikdy sa tento „blud“ nepodarilo vedecky potvrdiť. Preto súvis medzi autizmom a kvalitou výchovy nie je relevantný.

Autizmus vo všeobecnosti nie je zapríčinený nesprávnou výchovou dieťaťa, vzniká už od raného detstva. Zároveň sa nedá priamo hovoriť ani o mentálnej retardácií, pretože pri mentálnej retardácií ide o oneskorenie vývinu, pri autizmu ide však o narušenie, odchýlenie sa od normálneho vývinu dieťaťa.

Osoby s autizmom majú nedostatky viesť komunikáciu s okolitým svetom, nadväzovať nové vzťahy a kooperovať s okolím.

Vo všeobecnosti môžeme autistov rozdeliť na nefunkčnú a funkčnú autistickú populáciu. Samotné autistické poruchy sa zadeľujú do štyroch skupín. Okrem psychogénneho a somatogénneho autizmu rozlišujeme aj Kannerov a Aspergerov syndróm.

Ide o veľmi raritnú duševnú poruchu, ktorá postihuje len okolo 0,2% narodených detí. Podľa vedeckej štúdie Patrície M. Rodier z roku 2000 sa zistilo, že najmenej 16 z 10 000 detí sa rodí s poruchou autizmu.

Z hľadiska pohlavia sú to až tri štvrtiny chlapcov a jedna štvrtina dievčat. Na Slovensku sa prevalencia choroby pri autizme uvádza ako 4 až 6 z 10 000 narodených, pri použití  širších  kritérií  10 až 20 z 10 000  narodených detí.

Autizmus zasahuje obyvateľstvo bez rozdielu v spoločenskej vrstve, rase, pohlaviu, vzdelaniu či výchove rodičov.

Príčiny vzniku autizmu

Čo spôsobuje autizmus sa doposiaľ nepodarilo presne odhaliť. S istotou však vieme povedať, že nevzniká zlým správaním rodičov, ktorí svoje dieťa odmietajú, čo má za následok, že dieťa má vyššiu tendenciu, že sa jednoducho uzavrie do seba bez zásahu okolitého sveta.

Symptómy sa u dieťaťa prejavujú už v ranom dojčenskom veku, čo dokazuje skôr biologické príčiny vzniku.

Príčina vzniku autizmu spočíva v súbore možných vplyvov:

1. komplikácie pri bežných detských ochoreniach ako čierny kašeľ, rubeola, herpes, meningitída.
2. vysoký vek matky v čase narodenia dieťaťa.
3. genetika.
4. dedičnosť – nedá sa povedať, že autizmus sa priamo dedí a že je prítomné zvýšené riziko, že autizmus sa bude vyskytovať aj u ďalšieho súrodenca. No vedecké štúdie naznačujú, že v rámci širšieho spektra rodiny sa môžu vyskytovať rôzne iné formy vývinových porúch, ako napríklad porucha reči. Potom hovoríme o autistickom fenotype. Pod fenotypom si predstavte súbor znakov, ktoré sa v rodine dedia. Môže to byť farba vlasov, atletická povaha ale aj porucha osobnosti.
5. tuberózna skleróza.
6. predčasné narodenie dieťaťa.
7. faktory prostredia.
8. odchýlky vo vývine mozgu, napríklad zvýšená hladina testosterónu u matiek.
9. výskyt rôznych psychických porúch, často samotní rodičia trpia rôznymi psychickými problémami (napríklad je významná spojitosť s psychotickými ochoreniami, afektívnymi poruchami, poruchami osobnosti).

Príznaky autistu

Ako však zistíme, či naše dieťa netrpí formou autizmu? Existuje celá rada rôznych testov, ktoré nám pomáhajú s diagnostikou autizmu. Vždy sa posudzuje súbor vnemov a správaní dieťaťa, ktoré dokážu odhaliť prejavy autizmu.

Diagnostiku by sme mali zveriť profesionálovi, ktorý správanie dieťaťa nebude hodnotiť subjektívne. Intenzita prejavov sa môže líšiť aj od veku dieťaťa či závažnosti porúch. Nasledovné príznaky autizmu je možné rozpoznať už v prvých 2 až 3 rokoch života dieťaťa.

1. Neusmieva sa, neopätuje emócie.
2. Nekýva späť, neusmieva sa späť. Deti od útleho veku vždy kopírujú správanie rodičov, či je dobré alebo zlé. Ak dieťaťu zakývame, očakávame, že to opätuje. Rovnako tak aj s úsmevom či ďalšími grimasami. U autistických deti sa to ale neprejavuje.
3. Máva záchvaty hnevu.
4. Hrá sa sám. Asi každý si z detstva pamätá hry na niečo. Či už sme sa hrali na pani doktorku, predavača alebo opravára áut. Nič z toho nefunguje v autizme. Deti s autistickými príznakmi sa nevedia hrať bežné detské hry, uprednostňujú skôr samostatné hry.
5. Nehrá sa s bežnými detskými hračkami.
6. Nespolupracuje. Už od útleho veku deti oznamujú rodičom tie najzaujímavejšie situácie, a to aj vtedy, keď nevedia poriadne ani rozprávať. V praxi to môže znamenať situáciu v kostole, keď sa na ne usmeje starší pán. Väčšinou aj tento detail hneď oznamujú rodičom.
7. Hrá sa s prstami.
8. Opakuje zvláštne pohyby.
9. Má rád poriadok vo veciach.
10. Nevníma okolitý svet. Už od najmenšieho veku dieťa reaguje na podnety okolia, usmeje sa, otáča sa hlavičkou, „šermuje“ ručičkami. Autistické dieťa však na meno a reakcie okolia nereaguje.
11. Žije vo vlastnom svete.
12. Nenadväzuje očný kontakt.
13. Nereaguje na meno.
14. Vyzerá byť hluchým.
15. Nezaujíma sa o druhé deti.
16. Nevie plniť úlohy.
17. Nedostatočná schopnosť komunikácie
18. Nereaguje na emócie druhých – plač, smiech, trápenie
19. Repetitívne správanie. Hoci aj najmenšia zmena v dennej rutine môže spôsobiť u dieťaťa šok či nával hnevu. Autistické dieťa má obmedzené správanie a činnosti dňa, ktoré nechce meniť. Zmena usporiadania nábytku v byte či zmena bývania môžu byť veľkou komplikáciou pre autistu.

Ďalšie prejavy autizmu: autistické črty

Niekedy je dokonca náročné rozpoznať pri sebe autistu. Nemusí mať moc viditeľné črty, no jeho správanie nám môže prísť zvláštne. Okrem diagnostických kritérií rozlišujeme u detí s PAS (poruchy autistického spektra) aj nešpecifikované rysy autizmu.

1. nedokáže udržať priamy pohľad s osobou.
2. miesto toho uprednostňuje periférne videnie.
3. nerozvinutá schopnosť komunikácie.
4. hovorí o sebe v 3. osobe, čiže miesto ja používa on.
5. lúska prstami.
6. má nachýlenú chôdzu.
7. zažíva striedanie nálad.
8. máva náhle emočné vzplanutie – strach/smiech/slzy/úzkosť.

Liečba autizmu

Autizmus sa žiaľ úplne vyliečiť nedá, no existujú spôsoby na liečbu pridružených ochorení a javov spojených s autizmom. Liek na zasiahnutie priamych autistických príznakov sa stále nepodarilo vynájsť.

U dieťaťa je najdôležitejšia výchova a vzdelávanie, aby dosiahlo čo možno najvyšší stupeň samostatnosti vzhľadom na stupeň postihnutia. Aj po dosiahnutí samostatnosti (vie sa najesť, umyť sa, obliecť sa ..) si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, a to aj po dovŕšení dospelého veku.

Behaviorálna psychoterapia

Ide o systém odmeňovania dieťaťa po každom úspechu, aby autistické dieťa lepšie chápalo, čo je dobré a čo zlé. Príkladom môže byť obľúbená hračka, s ktorou sa mimoriadne rado hrá. Po úspešnom oblečení rodičia svoje dieťa bezprostredne odmenia. Ide o vytvorený systém, do ktorého sú priamo začlenený rodičia.

V niektorých prípadoch ide o natoľko úspešnú metódu, že dieťa dokáže nadviazať nový kontakt.

Liečba oxytocínom

Ide o nový spôsob liečby autizmu. S oxytocínom sa spájajú rôzne pozitívne emócie, ako zlepšenie nálady, posilnenie dôvery dieťaťa s matkou či redukcia stresu. Práve to by mohlo pomôcť potláčať prejavy autizmu. Viac si môžete prečítať v rozhovore s Alexandrou Mýtnikovou a Katarínou Sujovou.

Test na autizmus

Skôr, ako naberiete presvedčenie, že nie všetko je v poriadku, spravte si krátky test autizmu. Ak na väčšinu otázok viete odpovedať áno, skúste vyhľadať odborníka.

Autizmus u detí

U každého autistického dieťaťa sa príznaky autizmu môžu líšiť. Pri autizme sa na dieťa treba pozrieť komplexne a zadefinovať presné príznaky. To znamená, že ak dieťa v určitej chvíli neopätuje úsmev alebo vykazuje rozpačité až úzkostné správanie, neznamená to hneď PAS (poruchy autistického spektra).

A naopak, ak sa dieťa dokáže prehrať s ostatnými rovesníkmi a zdieľať s nimi emócie, ani to nemusí znamenať, že vaše dieťa netrpí autizmom. Takéto „príležitostné“ správanie nemusí hneď vylučovať autizmus. Skôr je potrebné zamerať sa na celkovú povahu správania sa dieťaťa. Žiaľ, neexistuje jeden jediný príznak, ktorý by autizmus vylučoval.

Autizmus v dospelosti

V dospelom veku sa autizmus prejavuje rovnako ako v detskom. Pre autistického „dospeláka“ je napríklad stále rovnako náročné prijímať zmeny, preto by sa nemala zanedbávať ani táto stránka a pokiaľ je to možné, nemalo by sa pristupovať k zmene prostredia a tým narúšaniu stereotypných postupov.

Autizmus na Slovensku

Na Slovensku počet autistov evidovaný zatiaľ nie je. Vychádza sa len zo všeobecných štatistík iných národov Európy resp. USA, kde sa približne 16 z 10 000 detí rodí s poruchou autizmu. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo je na Slovensku vážny nedostatok skúsených odborníkov na autizmus a prácu s autistickými pacientmi. Rodičia sú tak odkázaní na pomoc v zahraničí a vynakladajú tak obrovské finančné prostriedky na pomoc dieťaťu.

Liečebná ABA terapia (Aplikovaná behaviorálna analýza) sa postupne zavádza do praxe už aj na Slovensku, hoci vo svete existuje už od roku 1960. V našom hlavnom meste môžete navštíviť Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou na Kramároch – klinika destkej psychiatrie LF UK a NÚDCH pod vedením prednostky MUDr. Jany Trebatickej, PhD.

Klinika detskej psychiatrie LF UK je vysokošpecializované pracovisko, jediné na Slovensku, ktoré poskytuje komplexnú diagnostiku a liečbu psychických porúch u detí a dorastencov. Špecializuje sa na širokú problematiku závažných psychických porúch – depresie, detského autizmu či detskej schizofrénie. Zabezpečuje diagnostiku a liečbu vývinových porúch detského autizmu, Aspergerovho syndrómu a hyperkinetických porúch (ADHD). Zaoberá sa poruchami z okruhu neurologických ochorení a somatických chorôb s psychiatrickými komplikáciami.

Druhy autizmu

Na základe diagnostických kritérií Medzinárodnej zdravotníckej organizácie rozlišujeme stupne autizmu na tieto formy:

• Detský autizmus
• Rettov syndróm
• Aspergerov syndróm
• Atypický autizmus
• Hyperaktívna porucha

Fórum z vašich príspevkov

Andrea:

Moje dieťa, aby nemuselo ísť spať, tak chodilo aj 10 krát na záchod a len tam sedelo, hlavne aby nemuselo do postele.

Zora:

U nás to bola oneskorená reč. Dlho sa nič nevyslovilo. Ale ak máte podozrenie, potom radšej navštívte detskú psychiatričku prípadne zájdite do Detského integračného centra. Potrebujete len objednať a zdravotný záznam dieťaťa so sebou.

Ema:

Mám skoro 4 ročného syna – autistu. Nedávno som sa s tým konečne zmierila. Diagnostikovali nám to približne pred rokom. Rada napíšem s maminami o našich deťoch. Napríklad či si niekto vybavoval príspevok na kúpu auta a podobne. Začínam sa vzdelávať ako na neho. Občas je to ťažké, ale iné to asi nebude. Mám ešte jedno dieťa.

Mirka:

Pracovala som ako aupairka a starala som sa o 4 ročného autistu.  Chodil aj do špeciálnej školy. Na prvý pohľad úplne normálny chlapček až na to, že keď bol medzi rovesníkmi, tak sa z neho smiali, lebo bol slušný a vždy sa deťom predstavil a povedal im, ako sa volá, koľko má rokov a deti naňho len tak kukali a ..

Milka:

Čo sa deje po samotnom diagnostikovaní? Návštevy poradne? Je to ,,problém,, ktorý treba takto riešiť alebo sa to dá zvládnuť aj bez diagnózy?

Zuzka:

Mala som kamaráta autistu. Chodil sa nami von ako s bandou ale furt bol sám niekde vzadu a keď sme mu niečo hovorili len tak nám odpovedal. Neviem ako to vysvetliť. Potom mi kamoši sme sa snažili, aby sa zapájal ale stále nič. Až nakoniec teraz sa nám to podarilo a čudujeme sa, ako je možné, že sám nás volá von. Dnes už je taký normálny. A sám uznal, že bol autistom, ale nevieme prečo. My sme sa proste snažili a stále sme ho zapájali do debaty aj keď nechcel, len aby s nami robil rovnaké veci a zapájal sa. Dúfam, že to pomôže ostatným tento pozitívny príklad.

Terika:

Moji známi majú chlapca asi 10 ročného. Nemajú to ľahké, ale snažia sa mu pomáhať čo najviac. Možno sa mi podarí ich raz sem zapojiť do diskusie.

Aďa:

Doporučujem kontaktovať sa na autistické centrum Andreas: andreas.sk

Ďalej určite doporučujem skontaktovať sa s pani Michaelou Martinkovou, ktorá má syna autistu a venuje sa štúdiu a písaniu publikácií na túto tému. Tu je email: martinkova@zohoronline.sk

Evuš:

My doma nemáme žiadnu diagnostiku, ale ako tak čítam príspevky, nič nedám za to, ak sa na vyšetrenie objednáme. Už mi pár krát napadlo, či nemá nejakú formu autizmu, ale nie som z tých, čo prepadá panike.

Karin:

Aj môjmu malému synovi psychologičky diagnostikovali autizmus. Vtedy mal len 3 rôčky, no bola som hotová z toho a teraz má 4 a je šikovný, divili sa aj učiteľky materskej škôlky. Testy jednoducho zlyhali.

Janka:

Mám podobný problém so synom. Niekedy je a inokedy nie je autista. Ešte nemáme výsledky vyšetrenia. Chcela by som mu spraviť všetky vyšetrenia, ale je to asi nemožné. Všade len nezáujem. Už som z toho fakt zúfalá. Veľmi rada by som absolvovala všetky vyšetrenia, ktoré existujú. Viete poradiť?

Miška:

Všetky maminy, chcem vás len podporiť, mám 18 ročného syna – autíka, je to naše slniečko, zo začiatku to nebolo ľahké, no keď sme sa naučili, ako s ním pracovať, je to naše zlatíčko. Ako mama autistu sme príspevok na auto dostali, taktiež na benzín a aj na hygienu, po 6-tom roku malého si požiadaj o opatrovateľský príspevok na UPSVaR. Nedajte sa odradiť! Držím palce.

Maťa:

Ked moje dieťa pozeralo TV, tak bolo na nej nalepené na 10cm a vôbec nereagovalo, keď som mu niečo hovorila. Bol jednoducho vo svojom svete.

Zuzana:

Je to rôzne, niektorí rodičia fungujú normálne, iný vôbec nie. U nás sa to prejavuje hlavne tým, že nerozpráva. Stále opakuje určité frázy veľa vecí sa mu ťažko vysvetľuje. Ale netreba sa zbytočne báť, vôbec nemusí byť vaše dieťa autista a ak aj áno, môže to byť veľmi ľahká forma autizmu.

Milka:

Dám Ti tu príklad, ako malý sa snažil dotknúť horúceho hrnca, tak som mu zobrala ruku a ukázala, že je to horúce, aby vedel, že to chytať nemá. No on ju stiahol a za 4 sekundy ju tam dával znova a aznova. On jednoducho nechápal, že niekto alebo niečo môže byt zlé.

Lenka:

Moj syn je autista, čo bolo pre mňa veľmi ťažké, ale keď sa mi narodila dcéra, tak sa úplne zmenil. Dokonca sa hraju spolu. Myslím, že dôležité je, že sa k nemu správam rovnako ako k dcére a to bez výnimky.

The post Čo je AUTIZMUS? 19 príznakov autistu appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 3 minút čítania a 11 nových informácií]

Rozchody dokážu byť niekedy veľmi náročné, inokedy zas s pokojným priebehom. Nech je to akokoľvek, nikto ich nechce opakovane zažívať. Častokrát sa však rozchod stáva pôvodcom depresií a stresu a záleží len od povahy, ako jednoducho sa s ním dokáže človek vyrovnať. Ak cítite, že práve vy sa s ním ťažko vyrovnávate, pokračujte v čítaní rád, ako prekonať „rozchodové stavy“ a čo robiť po rozchode v tej danej fáze rozchodu.

Popremýšľajte nad príčinami rozchodu

Pýtate sa: “A čo mám teraz po rozchode robiť?” Premýšľajte nad príčinami, prečo ste sa práve vy dvaja rozišli. Aj keď to niekedy vyzerá tak, že neexistuje žiadna príčina, určite však nejaká existuje. Musíte si uvedomiť, že chvíľu ste si možno užívali pocit, že tvoríte pár, no očividne to nebolo to, čo ste od vzťahu očakávali a nech ste spätne urobili čokoľvek, vzťah by sa rozpadol skôr či neskôr. Vo vašom prípade určite lepšie skôr, ako neskôr.

Neprehodnocuj svoje rozhodnutie

Ak rozchod bol vaším rozhodnutím, snažte sa nepremýšľať len nad dobrými stránkami vášho vzťahu. Môže to zapríčiniť, že časom aj zabudnete na pravé dôvody rozchodu. Podobne to platí aj pri situácii, kedy rozhodnutie rozísť sa nebolo práve vaše.

Podľa psychológov je práve toto obdobie obdobím, kedy si začneme spätne idealizovať svetlé okamihy vzťahu a presviedčať samého seba, že možno to zlé nebolo až tak zlé na ukončenie vzťahu, respektíve so všetkým tým zlým by sa dalo vo vzťahu pokračovať. Od takýchto myšlienok však čo najďalej. Akceptujte rozchod a pracujte na tom, aby ste sa pohli v živote ďalej.

Buďte aktívny

Cvičenie pomáha k lepšej nálade a odháňa depresiu. Choďte si zabehať, vybavte si permanentku do posilňovne alebo sa len prechádzajte a myslíte na to, že každým krokom sa zbavujete hnevu a smútku. Začať môžete len obyčajnými klikmi doma v obývačke. Ak však túžite po spoločnosti, choďte von.

Držte si odstup

A to aj v prípade, že ste sa vzájomne dohodli zostať priateľmi. Úplne pretrhnite väzby hneď po rozchode. To znamená, že sa prestanete vídavať, prestanete si telefonovať a vymýšľať si stále nové a nové dôvody, prečo vytočiť jej/jeho číslo. Žiadne sms, emaily či facebook. Bohužiaľ to znamená pretrhnutie kontaktov aj s jej/jeho rodinou, ktorá by vám ju vždy pripomínala. No to všetko len na dobu určitú, kým si sami neuvedomíte, že so svojím bývalým partnerom sa už dokážete normálne a nezaujato stretnúť a porozprávať. A tieto rady vám pomôžu nadobudnúť tento stav rýchlejšie.

Vyrovnávajte sa s bolesťou

Častokrát je úplne na mieste, že sa cítite tak, že ste to všetko pokazili, že je to všetko vaša chyba. Prijímanie zodpovednosti je zdravé, no strane druhej musíte tiež prijať fakt, že vy ste tá dobrá osoba a že ste robili maximum. A určite nie ste jediný, kto robil chyby vo vzťahu. Akceptácia samého seba je kľúčom ku schopnosti ísť ďalej a začať odznova. Určite sa však nesnažte zabúdať za pomoci alkoholu, to ešte nikdy nikomu nepomohlo.

Fáza rozchodu – hnev

Ide o fázu rozchodu, kedy sa vám chce až kričať, keďže už nemáte kde ukladať nahromadený hnev a zúrivosť. Intenzita tejto fázy rozchodu záleží najmä od toho, ako náročný rozchod bol a od okolností, ktoré naťahovali rozchod až do záverečného konca. Môžete zažívať pocity, kedy si uvedomíte, že rozchod bol neodvrátiteľný, môžete pociťovať hnev voči sebe alebo aj voči ex-partnerovi. No vždy sa snažte tento hnev premeniť na niečo užitočné, choďte si trebárs zabehať či zacvičiť, no nesnažte sa ten hnev udržovať v sebe.

Porozprávaj sa s priateľmi

Každý človek chce mať okolo seba ľudí, ktorí mu budú nápomocní a vďaka ktorým sa bude cítiť lepšie. Obklopiť sa chápavými a podporujúcimi priateľmi či rodinnými príslušníkmi vám pomôže vidieť samého seba ako cennú bytosť. To vám pomôže sa aj skôr postaviť na nohy.

Zapisujte si všetky vaše pocity na papier

Najdôležitejšie pri zapisovaní vašich pocitov je byť absolútne úprimný a neopravovať a neprepisovať po sebe. Následne po prečítaní si všetkých vašich poznámok budete prekvapený, čo všetko ste boli schopný dať na papier. Žiaden vzťah totižto nie je zlyhanie, pokiaľ sa z neho dokážeme niečo priučiť. Neznamená to, že len pre to, že vám to teraz nevyšlo, to bola úplne zbytočná časť vášho života. Aj takéto ťažké situácie nás formujú ďalej do života.

Zoznam dôvodov rozchodu

Jedna z najužitočnejších vecí je váš vlastný zoznam dôvodov, prečo váš ex-partner nebol práve vhodný pre vás. Mnohých partnerov po rozchode často trápia spätne sa vracajúce myšlienky typu: „možno, keby som urobil to alebo tamto, vzťah by mohol fungovať .. „ Práve v takýchto okamihom vám pomôže váš zoznam, ktorý vám pripomenie, čo sa stalo a aké pocity to vo vás zanechalo. Výsledkom toho si musíte povedať: „Prečo by som to mal chcieť vrátiť späť a trápiť sa opäť?“ Nikto sa predsa nechce dobrovoľne trápiť! Jednoducho váš predošlý vzťah nebol pre vás.

Buďte zaneprázdnený

Byť zaneprázdnený čo i len upratovaním vlastnej izby si predsa nevyžaduje veľa mozgovej aktivity. Upracte si teda izbu, prerobte si ju či aspoň vymaľujte, upracte si plochu na počítači alebo čokoľvek iné. Aj to vás prinúti aspoň na chvíľu nemyslieť na svojho ex.

Zbavte sa darov

V dome musíte mať veľa vecí, ktoré vám pripomínajú vášho ex-partnera, darčeky, voňavky či dokonca pesníčky. Dajte si okružnú jazdu po vašom dome a zbavujte sa rad za radom všetkých vecí, ktoré vám prípomínajú vašho bývalého partnera. Ak máte niečo hodnotnejšie, či už hodinky, retiazka, a je vám to ľúto vyhodiť či podarovať, nie je problém. Skryte si to na miesto, kde vôbec nechodíte, a keď rozchod prebolí, vráťte sa k tomu.

Hľadajte šťastie inde

Trávte čas s priateľmi, rodinou. Prihláste sa na nejakú aktivitu. To je určite jedna z výhod rozchodu. Máte konečne čas len a len pre seba a svoje koníčky, ktoré vám pomôžu rýchlejšie sa zotaviť.

Zbavte sa negatívnych emócií

Uvedomte si, že udržiavaním žiaľu, ľútosti či nenávisti sa váš stav nikdy nezlepší. Skúste si uvedomiť, že hoci váš vzťah skončil, bol výnimočný po viacerých stránkach. Pokojne si pogratulujte, že ste nabrali odvahu a zamilovali sa. Určite však príde ďalšia šanca na zamilovanie sa.

Tipy čitateľov

Časom prestaňte rozprávať ten istý príbeh, ako veľmi trpíte a ako vám to dokázal/dokázala urobiť. Priateľom sa to môže zunovať a prestanú vyhľadávať vašu spoločnosť.

Ak ste sa teda dohodli na skončení vzťahu, skončite ho úplne. Urobte čiaru a robte si čiarky s pribúdajúcimi dňami. Zíde z očí, zíde z mysle.

Ak vás váš bývalý partner opustil pre niekoho iného, odpovedzte si jednoducho. Chceli by ste takéhoto partnera opäť? Mali by ste odvahu mu opäť dôverovať?

Napíšte dopis bývalému partnerovi. No pozor! Neodošlite ho. Dopis slúži len vám, aby ste zo seba vyliali všetky emócie, ktoré by ste mu chceli povedať. No odoslanie takého dopisu by určite neprospelo nikomu.

Napíšte príbeh vo forme knihy, no na koniec musí byť veľkým písmom zvýraznené „THE END“

Preplačte celú noc. Podľa posledných štúdií ľudia, ktorý preplakávali celé noci sa z toho dostali omnoho skôr.

Neustále vypisovanie a vyvolávanie bývalému partnerovi veci len zhorší. Znepáčite sa jej/jemu ešte viac. Zachovajte si preto svoju hrdosť. Ak sa máte dať opäť dokopy, sms ani volania k tomu nie sú určite potrebné. Každý dospelý človek predsa vie, čo treba urobiť, keď zistí, že spravil chybu.

Žiadne špehovanie cez profily sociálnych sietí, facebook, myspace a podobné sociálne siete. Týmto krokom sa len sami ubíjate.

Po určitom čase, keď sa už budete cítiť lepšie, neunáhlite sa ihneď vstúpiť do ďalšieho vzťahu. Vaše city ešte nemusia byť stabilné. Doprajte si dostatok času na preliečenie.

PSYCHOLÓGIA

The post Ako prežiť rozchod s partnerom, 13 účinných rád appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 4 minúty čítania a 9 nových informácií]

 Už dnes sa po celom svete eviduje viac než 300 rôznych fóbií, čiže pocitu strachu z niečoho.

Popri známych fóbiách, ako napríklad klaustrofóbia, existuje množstvo iných, priam až absurdných fóbií. Jednou z takýchto fóbií je určite pentherafóbia, strach zo svokry.

Čo je fóbia?

Fóbia je strach, častokrát až chorobný strach zo situácii, ktoré bežne strach nevyvolávajú. Preto je fóbia definovaná ako iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom z vecí, situácií alebo aj ľudí. Strach človeka je sprevádzaný stratou sebakontroly. Existujú stovky známych až menej známych druhov fóbií.

Na svete existuje viac než 300 rôznych fóbií.

Pentherafóbia

Pri penterafóbii má jedinec strach zo svokry. Pozor, túto fóbiu si netreba zamieňať s neznášanlivosťou svokry. V prípade pentherafóbia sa svokry doslova bojíte.

Ide o jednu z najabsurdnejších fóbií vyskytujúcu sa zatiaľ len v západných kultúrach. Penterafóbia je odvodená z gréckeho slova pentheraphobia. Penthera znamená v gréčtine svokra a phobia strach.

Ľudia trpiaci pentherafóbiou väčšinou trpia aj ďalšími fóbiami ako Vitricophobia (strach z nevlastného otca), Novercaphobia (strach z nevlastnej matky) a Soceraphobia (strach z rodičov vašej ženy/muža).

Symptómy pentherafóbie

Medzi najčastejšie prejavy pentherafóbie patria:

• triaška
• zvracanie
• nevoľnosť v žalúdku
• zvýšený stres
• strata kontroly nad sebou samým
• úzkosť
• pocit strachu
• lapavé dýchanie
• nadmerné potenie
• sucho v ústach
• nepravidelnosť úderov srdca
• zlá artikulácia

Záleží však od úrovne ochorenia, niekto môže mať len nepatrné symptómy, kdežto iný všetky.

Lekári neodporúčajú lieky a uprednostňujú skôr alternatívnu formu liečby ako hypnózu či psychoterapiu.

Príčina vzniku fóbie

Príčina vzniku pentherafóbie je predurčená externými vplyvmi (traumatické životné okamihy) a internými predispozíciami (genetika či dedičnosť jedinca). Spúšťačom pentherafóbie môže byť situácia podobná traume, napríklad z detstva. Potom kombinácia traumatizujúcej udalosti z minulosti, genetických predispozícií a mozgovej činnosti môže zohrávať významnú úlohu spustenia fóbie.

Ako sa lieči pentherafóbia?

Mnohých hneď napadne, či sa dá  pentherafóbia liečiť liekmi, no vždy si treba uvedomovať aj vedľajšie účinky. Zároveň je potrebné jedným dychom dodať, že predpísané lieky pentherafóbiu neliečia, len potláčajú symptómy.

Okrem predpísaných liekov však existujú aj alternatívne liečby ako hypnoterapia, hypnóza či psychoterapia, kde sa Vám doktor pomáha vyrovnávať s danou fóbiou či dokonca pochopiť, čo je príčinou.

Hypnoterapia 

Hypnoterapia je terapia, ktorá využíva hypnózu na odstránenie vašej fóbie. Počas hypnózy sa pracuje s vašim podvedomím na dosiahnutie vašich cieľov. V porovnaní s klasickou  terapiou sa pracuje priamo s vašim podvedomím a vďaka tomu sa táto metóda považuje za účinnejšiu.

Okrem odstránenia fóbie sa hypnoterapia používa aj na prípravu na náročné skúšky, na odstránenie nespavosti, na psychickú príprava pred operáciou či na skoncovanie s fajčením.

Hoci poniektorých môže myšlienka hrania sa s vašou mysľou doslova odstrašovať, hypnoterapia sa stala povolenou metódou terapie už v roku 1958.

NLP terapia

Ide o terapiu s názvom NLP (Neuro-Linguistic Programming), kde sa profesionálny terapeut snaží nájsť koreň problému na základe pravidelných sedení. Ide o vedomú terapiu, na rozdiel od nevedomej (hypnoterapia).

Tipy ako bojovať s fóbiou

Ešte pred návštevou terapeuta máme pre Vás tipy, ktoré by mohli aspoň čiastočne pomôcť. No nikdy sa nehanbite nájsť potrebnú lekársku pomoc u psychológa.

1. Obklopte sa pozitívnymi ľuďmi, ktorí Vás môžu svojim správaním pozitívne ovplyvniť v pozitívnom prístupe života.
2. Ignorujte fóbiu, ak sa to dá. Je to ľahšie napísať, ako uskutočniť, ale stále premýšľanie nad pentherafóbiou Vás lepšími nespraví.
3. Skúste ponachádzať informácie na internete, praktické skúsenosti iných, ktorým sa pentherafóbiu podarilo prekonať resp. potlačiť.
4. Ak existujú vo Vašom okolí diskusné skupiny o danom probléme vedené profesionálom, využite to! Minimálne si uvedomíte, že možno v tom nie ste samy.
5. Čítajte a vzdelávajte sa v danej problematike.

The post Pentherafóbia: strach zo svokry ako jedna z 10 najabsurdnejších fóbií​ appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 4 minúty čítania a 5 nových rád]

 Žiaden rodič nemôže tvrdiť, že výchova dieťaťa je jednoduchá záležitosť. Stojí to množstvo síl, času a niekedy aj hádok medzi rodičmi, no takmer každý rodič je v konečnom dôsledku šťastný, že to dieťa/detí má. Veď čo by sme si bez nich počali? No ako byť správnym rodičom je už náročnejšia záležitosť, no určite sa to dá. Prinášame 5 užitočných rád, ktoré môžu byť nápomocné pri výchove detí.

Deľba práce

Urobiť deti šťastnými  je jednoduchšie, ak vzťah otca a matky nie je príliš napätý. A najčastejšia príčina hádky medzi rodičmi je práve práca. Trik, ako dosiahnuť manželskú pohodu a vyhnúť sa tak týmto zbytočným hádkam je podieľať sa na práci spoločne. Keď partneri pracujú súčasne, bez ohľadu na to, kto čo robí, spôsobuje to vzájomne uspokojenie v podobe deľby práce. Čiže keď žena umýva riad, neutekajte. Skúste ju skôr prekvapiť v podobe zapnutého vysávača.

Obmedzte pozeranie televízie dieťaťu

Na základe výskumu Americkej akadémie pediatrov sa dá tvrdiť, že deti od dvoch rokov by nemali stráviť pred televízorom dlhšie než 2 hodiny. Deti do dvoch rokov by pred televízorom sedieť dokonca vôbec nemali.

A tu je dôvod: výskum realizovaný na vzorke takmer 2 000 detí ukázal, že deti pozerajúce televíziu len o hodinu dlhšie než by mali, vykazujú horšie výsledky už od materskej škôlky. Čím viac prekročia čas dvoch hodín, tým majú menšiu slovnú zásobu, zhoršené matematické myslenie a motoriku vo veku 5 rokov.

Cvičením k lepším školským výsledkom detí

Deti sú vo všeobecnosti veľmi neposedné. Cvičenie je krásny spôsob, ako zužitkovať ich neposednosť a zároveň podporiť výkon mozgu a rozmýšľania, ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadlia aj v prospechu a školských výsledkoch. Hovorí o tom najnovší výskum, ktorý skúmal správanie 11 ročných detí. U tých, ktoré aktívne športovali, sa prejavili lepšie výsledky z rodného jazyka, matematiky a prírodných vied. Tieto závery sa potvrdili u tých istých detí vo veku 16 rokov. Zaujímavosťou výskumu bolo, že u dievčat sa cvičenie prejavilo zlepšením výsledkov najmä z oblasti prírodných vied.

Riziko prehnanej výchovy dieťaťa

Niektoré ženy tvrdia, že starať sa o dieťa je stresujúcejšie, než byť v práci. Áno, pre niektoré ženy platí prepojenie medzi výchovou detí, stresom a dokonca pocitom viny. Ale čo to má spoločné s tvrdením,  že deti prinášajú do života radosť?

Podľa najnovšieho výskumu je tento rozpor zapríčinený rozličným spôsobom chápania výchovy detí. Psychológovia skúmali 181 matiek detí do 5 rokov. Výsledkom výskumu bol záver, že práve tie matky, ktoré sa prehnane starajú a sú presvedčené, že matky sú lepšími rodičmi než otcovia, sa stávajú náchylnejšími k psychickým ťažkostiam až depresiám. Takže áno, starajte sa o svoje deti, no neobetujte pri tom svoje vlastné duševné zdravie. Jednoducho všetko s mierou.

Prečo sú súrodenci tak odlišný?

Každý, kto má viac ako jedno dieťa, si všimne jednu zaujímavú vec a to, že povahové vlastnosti svojich detí sú úplne odlišné. V skutočnosti, na základe štúdie z roku 1987, nemajú dokonca dvaja súrodenci viac spoločného, než dvaja úplne cudzí ľudia.

Je to nanajvýš zvláštne, keďže 50 % časť ich genetického kódu je identická. Odpoveďou však nie je genetický kód, ale prostredie, v ktorom deti vyrastajú. Každé dieťa má jednoducho:

• Iný vzťah so svojimi rodičmi
• Iný vzťah so svojimi súrodencami
• Iných priateľov
• Iné zážitky …

A tieto všetky odlišnosti majú vplyv na vývoj dieťaťa. V mnohých prípadoch, pokiaľ sa teda nepodobajú aspoň výzorom, ťažko rozpoznať, že ide o súrodencov. To znamená, že aj vo výchove dieťaťa si treba uvedomiť, že to, čo platí pre jedno dieťa, nemusí platiť aj pre to druhé. Ide len o ďalšiu z krásnych výziev rodičovstva.

PSYCHOLÓGIA

The post Rodičovstvo a výchova detí, 5 rád, ako ísť na to správne appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 3 minúty čítania a 5 nových informácií]

 Ako na lásku, úloha bozkov, vzťahy na diaľku, ako sa páry po rokoch začnú na seba podobať, čo v skutočnosti zabíja vzťahy a mnoho ďalších rád prinášajú najnovšie výskumy. Prinášame 7 právd o láske, podloženými psychologických výskumami od počiatočného momentu zamilovania sa až po spoločné zostarnutie.

“Láska nie je to, keď hľadíme jeden na druhého, ale keď obaja hľadíme tým istým smerom.”   Antoine de saint-exupéry

Zamilovanie sa trvá pätinu sekundy

Približne jednu pätinu sekundy trvá chemický proces v mozgu, ktorý vyvolá v nás eufóriu pri pohľade na krásnu osobu. Výskumy dokázali, že pri tomto procese je aktívne zapojených 12 oblastí mozgu. Pri pozeraní sa či pomyslení na túto osobu práve týchto 12 oblastí uvoľní koktejl neuroprenášačov, ktoré v sebe zahrňujú látky ako oxytocín, dopamín a adrenalín. Mozog tak dostane rovnakú dávku eufórie, ako pri použití malej dávky kokaínu.

Bozky nám pomáhajú pri výbere partnera

Dve najnovšie štúdie prišli s výsledkom, že pre získanie a udržanie si partnera nestačí len dobre vyzerať, ale aj bozkávať. V prieskume sa hlavne ženy vyjadrili, že bozkávanie je dôležitým aktom, zároveň však muži aj ženy považujú bozkávanie za veľmi dôležité pri testovaní nového partnera. No pozor, bozkávanie nie je dôležité len na začiatku vzťahu, no aj na samotný priebeh a udržanie vzťahu.

Vedci dokonca našli u dlhodobých partnerov priamu koreláciu medzi frekvenciou bozkávania a kvalitou vzťahu. Tú istú koreláciu nezaznamenali medzi častejším sexom a kvalitou vzťahu.

Vzťahy na diaľku môžu fungovať

So zaujímavými výsledkami prišiel ďalší výskum, ktorý na vzorke ľudí dokazuje, že vzťahy na diaľku môžu fungovať. Podmienkou je dodržiavanie nasledujúcich dvoch pravidiel:

• rozprávať sa aj o dôverných až intímnych záležitostiach
• mať idealistickejšie nazeranie na partnera

Za splnenia týchto podmienok si takéto vzťahy dokážu udržať rovnakú úroveň kvality vzťahu ako tí, ktorí majú k sebe geograficky bližšie.

 4 veci, ktoré zabíjajú vzťah

Vyše 40 rokov sa psychológ a profesor John Gottman zaoberal všetkými vzťahmi. Stretol sa a analyzoval dobré aj zlé vzťahy. Za tie celé roky dospel k názoru, že existujú 4 základné vlastnosti, ktoré dokážu zničiť vzťah.

• ustavičná kritika
• opovrhovanie druhým, sarkazmus
• zakríknutosť a nepriebojnosť
• tvrdohlavosť

Páry sa po 25-tich rokoch začnú na seba podobať

Výskum ukázal, že po vyše 25-tich rokoch manželstva sa manželia začnú viac podobať v tvári súdiac na základe nezávislých pozorovateľov. Tento jav môže byť spôsobený rovnakým stravovaním, prostredím, povahovými vlastnosťami alebo len ako výsledok pretrvávajúcich sympatií k partnerovi po celé tie roky.

Dnešné manželstvá túžia po uspokojení

Vnímanie manželstva sa za posledné roky diamentrálne zmenilo. Kedysi manželstvo znamenalo pocit bezpečia a vzájomnej podpory. Dnes partneri očakávajú od manželstva pocit psychologického uspokojenia, no neinvestujú do toho dostatok času a úsilia na dosiahnutie toho. Autor tejto štúdie Eli Finkel vysvetľuje:

” Ak chcete, aby ste z manželstva ťažili a dosiahli tak pocit uspokojenia, je kľúčové do toho aj investovať čas a energiu. Ak však viete, že nemáte dostatok času a síl, potom by ste mali aj poľaviť z vašich očakávaní a následne tak eliminovať pocit sklamania.”

 Niekedy to chce tak málo

Hoci dnes žijeme vo svete, v ktorom vidíme, že láska sa „dá“ už aj kúpiť, nemali by sme zabúdať, že niekedy aj tie najmenšie veci dokážu potešiť a utužiť tak vzťah. Nedávna britská štúdia realizovaná na vzorke 4 000 dospelých jedincov dokázala, že jednoduchý prejav lásky je zároveň aj najviac ocenený. Priniesť spontánne šálku čaju partnerke až do postele, vyhodiť smeti alebo pochváliť manželku, ako dobre vyzerá dokážu niekedy viac, než bonboniera či kytica kvetov (hoci ani to občas nezaškodí!) 🙂

PSYCHOLÓGIA

The post Láska a vzťahy, 7 právd o láske appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 2 minúty čítania a 5 nových informácií]

 Šťastie je veľmi subjektívny pocit. Niekto je najšťastnejší v kruhu svojej rodiny, niekomu naopak stačí len pekné počasie. Výsledný pocit šťastia potom dosahujeme vtedy, keď vnímame, že náš život je dobrý, plnohodnotný a má zmysel. No ako na to, keď chceme byť naozaj šťastný? Prinášame 10 preukázaných návykov, ktoré vás urobia šťastnejšími. Najnovšie štúdie dokazujú priamu spojitosť medzi akceptáciou samého seba a pocitom šťastia. Výsledky tejto štúdie pozostávali zo vzorky 5 000 respondentov.

Zoznam návykov, ktoré vás urobia šťastnejšími

Vedci vytvorili zoznam tých desiatich najdôležitejších návykov, ktoré dokážu urobiť človeka šťastnejším. Čísla za návykom znamenajú priemerné hodnotenie respondentov, ako často daný návyk vykonávajú. Použili pri tom stupnicu od 1 do 10.

1. Pomáhanie: robte veci pre druhých (7,41)

2. Nadväzovanie: vytvárajte stále nové priateľstvá (7,36)

3. Cvičenie: dbajte o svoje telo (5,88)

4. Oceňovanie: všímajte si svet okolo seba (6,57)

5. Skúšanie nových vecí: učte sa vždy niečo nové (6,26)

6. Motivácia: stanovte si cieľ, na ktorý sa budete tešiť (6,08)

7. Nezlomnosť: nájdite spôsob, ako sa čo najskôr otriasť z problému (6,33)

8. Emócie: snažte sa vniesť do života pozitívny prístup (6,74)

9. Akceptácia samého seba: cíťte sa pohodlne s tým, aký ste (5,56)

10. Zmysel: buďte súčasťou niečoho väčšieho (6,38)

Výsledky štúdie

Štúdia popredných psychológov zároveň hovoria, že najväčšia spojitosť medzi dosiahnutím pocitu šťastia a týmito návykmi je v akceptovaní samého seba. Paradoxne však tento návyk dosiahol priemerne najnižšie číslo, len 5,56. Naopak, na najvyšších priečkach výskumu respondentov sa ocitol návyk spojený s pomáhaním druhým. Viac než 1/6 respondentov odpovedala koeficientom 10 z 10-tich.

Jedna zo psychologičiek, ktorá sa priamo podieľala na výskume, profesorka Karen Pine hovorí:

„Praktizovanie týchto návykov dokáže skutočne navodiť pocit šťastia. Je úžasné sledovať toľko ľudí, ktorí sa pravidelne usilujú pomáhať iným. Keď my samy robíme druhých šťastnejšími, potom máme tendenciu sa lepšie cítiť aj my sami. Tento výskum taktiež dokázal, že akceptovaním samého seba dokážeme výrazne zvýšiť náš vnútorný pocit šťastia. Cvičením si taktiež dokážeme vylepšiť náladu, takže ak ľudia hľadajú jednoduchý spôsob na to, aby sa cítili šťastnejšie, mali by praktizovať túto rutinu na dennej báze a byť tak zároveň fyzicky aktívni. „

Akceptujte samého seba

Znie to jednoducho, no nie vždy to jednoducho aj ide. Tu sú 3 spôsoby, ako sa naučiť akceptovať samého seba.

1.       Buďte na seba taký milý, aký dokážete byť k druhým. Všímajte si aj svoje chyby a slabé stránky a snažte sa ich chápať ako príležitosti na zlepšenie. Zároveň si však všímajte aj dobré veci, ktoré ste urobili, nech sú aj akokoľvek malé.

2.       Spýtajte sa svojho dvorného priateľa, aké sú vaše silné stránky, či čo si na vás váži.

3.       Trávte so sebou aspoň chvíľu v tichosti. Nalaďte sa na pocit, aký cítite vo svojom vnútri a snažte sa vyrovnať s tým kto ste, a aký ste.

Psychológia

The post Ako byť šťastný? 10 preukázaných návykov, ktoré vás urobia šťastnými appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 4 minúty čítania a 7 nových informácií]

 Rodičovstvo je náročná vec. Poznáte to, keď vám každý len dáva rady a až neskôr zistíte, že väčšina z toho sú zbytočné hlúposti. No byť rodičom sa určite oplatí. Prečítajte si 10 vecí, ktoré by mal každý rodič vedieť.

1. Rodičia sú šťastnejší

Najnovšie štúdie zistili, že rodičia sa vo všeobecnosti cítia lepšie ako tí, ktorí deti nemajú. Dostáva sa im viac potešenia zo starostlivosti ich detí než z iných aktivít. Najmä otcovia dosahujú vyšší level pozitívnych emócií a šťastia z ich vlastných detí.

2. Deti na prvom mieste

Venujte sa deťom čo najviac, určite vám to raz oplatia

Výskum Ashtona Jamesa poukazuje zas na to, že rodičia, ktorí sa venovali deťom najviac boli aj šťastnejší a spokojnejší.

“Tie poznatky pozostávajú z filozofie, že čím väčšiu pozornosť a starostlivosť odovzdávame iným, tým väčší pocit šťastia zažívame. V súvislosti s rodičovstvom to znamená, že čo je dobré pre vaše deti je dobré aj pre vás”

3. Prehnaná starostlivosť

Ako veľa vecí v živote aj tu existuje tenká čiara medzi starostlivosťou a prehnaným prejavovaním lásky, najmä keď vaše deti už dospeli. Psychológ Schiffrin podrobil otázke 297 vysokoškolských študentov ohľadom správania ich rodičov. Výsledkom jeho štúdie bol priamy súvis medzi prehnanou starostlivosťou rodičov a vyššou úrovňou depresie ako aj nižšou schopnosťou samostatnosti a spôsobilosti.

4. Bez prísnej disciplíny

Vyše 90 % zo všetkých opýtaných rodičov priznalo, že používajú aspoň jeden nástroj prísnej verbálnej disciplíny. Štúdia 967 rodín dokázala, že prísna verbálna disciplína na 13 ročné deti predikuje výrazne horšie správanie v nasledujúcom roku.

5. Pravidelný čas na spánok

Pravidelný čas na spánok má vplyv na vývoj mozgu dieťaťa. Výskumní pracovníci sledovali vplyv pravidelného času na spánok na vzorke 11 000 detí vo veku 3 až 7 rokov. Na základe tohto výskumu sa zistilo:

“… nepravidelný čas na spánok vo veku okolo 3 rokov sa spája s horšou schopnosťou čítania, chápania matematických výpočtov a priestorového vnímania chlapcov, ako aj dievčat. Vek okolo troch rokov je citlivým na vývoj kognitívnych schopností.”

Takže pravidelný čas na spánok je veľmi dôležitý pre vývoj dieťaťa a čím skôr dokáže byť aplikovaný, tým lepšie kognitívne schopnosti môže nadobudnúť.

PSYCHOLÓGIA

The post Rodičovstvo a 10 vecí, ktoré by mal každý rodič poznať, časť 1. appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 4 minúty čítania a 3 nové informácie]

 Najnovšia štúdia poukazuje na fakt, že krajší študenti majú tendenciu dostávať aj lepšie známky a majú aj väčší predpoklad dostať sa na vysokú školu.Táto štúdia vychádza z dlhodobého pozorovania 9 000 dospievajúcich amerických študentov na strednej škole až po dovŕšenie 30-teho roku ich života.

Zistilo sa, že študenti, ktorí boli svojím okolím považovaný za krajších dostávali lepšie známky od svojich učiteľov. Platilo to len pre študentov, ktorí sa nachádzali nad priemerom študijných výsledkov. Tento jav by sa dal vysvetliť najmä tým, že byť krajším so sebou prinášalo aj negatívny jav. Na prvý pohľad sú takíto študenti automaticky spájaný s alkoholom, nočným životom po baroch a ďalšími negatívnymi sociálnymi aspektami.

Prečo má krása vplyv na známky?

Táto štúdia nenachádza priamu jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Skutočná odpoveď je pravdepodobne ďaleko rozsiahlejšia a komplikovanejšia z psychologického hľadiska. Akademické výsledky sú previazané so spoločenskými výsledkami. Študenti, ktorým sa darí v spoločenskom živote sa darí aj v akademickom.

“… vonkajšie charakteristiky ako atraktivita na rozdiel od priemernosti ponúka študentom väčšiu moc a suverénnosť v počiatočnej fáze života. Zároveň okolie má väčšiu ochotu odpúšťať im ich slabé stránky a omyly v neskorších fázach. Ide o niečo výnimočne hodnotné v tomto veľkom neosobnom svete. V tejto súvislosti má priemerne vyzerajúci mladý študent relatívne málo šancí vystúpiť z radu alebo nadobudnúť renomé v konkurenčnom študentskom prostredí.“ (Gordon, 2014)

Zovňajšok

Stredná škola je pravdepodobne len prvá stanica, kedy si začneme uvedomovať, aký dôležitý je zovňajšok človeka. Avšak byť aktraktívnym so sebou prináša aj určité nevýhody ako napríklad predsudky, že ak niečo dosiahneme, vždy to môže byť spochybňované len krásou, a nie samotným nadaním. Ženy sa skôr stretávajú s určitou diskrimináciou v niektorých mužských profesiách.

Každopádne krajší študenti skôr na tom získavajú, ako by mali strácať. Sú viac žiadanými v spoločnosti a dokonca si aj viac vážia samých seba.

Pre ostatných študentov teda ide len o súčasť samotného spoznávania života a starej otrepanej frázy, „ŽIVOT NIE JE FÉR“

The post Krajší študenti dostávajú aj krajšie známky appeared first on Candyman.sk.

[Tento článok Vám zaberie 3 minúty čítania a 5 nových rád]

 Vedomé snívanie alebo aj lucidné snívanie je stav snívania, v ktorom sme si vedomý, že snívame. Výsledkom takéhoto snívania je oveľa jasnejší zážitok zo snívania, ktorý nám niekedy umožňuje aj ovládanie obsahu sna. Ale ako nadobudnúť takýto stav?

Venujte pozornosť svojim snom

Veľa ľudí verí, že práve zapamätávanie si sna je ten prvý krok, ako sa naučiť vedome snívať. Tu je pár tipov, ako na to:

• Doprajte si dostatok spánku. Je vedecky dokázané, že väčšina snov, ktoré si subjekt podrobne a živo pamätá, prebieha práve v REM (Rapid eye Movement) režime spánku. REM je fáza spánku, charakterizovaná práve rýchlymi pohybmi očí a nízkoúrovňovou svalovou aktivitou. Ak nie je náš spánok dostatočný alebo ak sa v noci často prehadzujeme, potom fáza REM môže byť narušená.
• Zapisujte si vaše sny hneď, ako vstanete, ináč ich postupom dňa zabudnete.
• Pripomínajte si sny každé ráno. Vyhraďte si ráno aspoň o 5 minút viac na oživenie snov a snažte sa to robiť na pravidelnej báze. Mnoho ľudí zabúda na sny hneď, ako vstavajú a to práve preto, lebo už od rána myslia na úplne iné veci.
  

Rozpoznávanie sna od skutočnosti

Jedná sa o proces, ktorý vám pomôže rozlíšiť sen od reality počas snívania. Potom úspešné rozpoznanie môže byť spúšťačom vedomého snívania. Na rozlíšenie sna od reality skúste nasledovné:

• Skúste lietať. Toto bude zrejme možné len v sne.
• Pozrite sa do zrkadla. Ak je obraz rozmazaný, alebo tam ani nie je, potom s najvyššou pravdepodobnosťou len snívate.
• Skúste prečítať, koľko je hodín. Ani toto nebude v sne možné.
• Pozrite sa na vaše dlane, či vyzerajú prirodzene.
• Skúste použiť elektronické zariadenie, ako napríklad počítať, mobil. V sne by nemali fungovať správne.

Predstavuj si svoj sen

Ešte predtým, ako zaľahnete do postele, rozhodnite sa, o čom by ste chceli snívať. Vykreslite si živú predstavu aj s okolím a nezabudnite zakomponovať všetky detaily ako dejisko, zvuky a vôňa. Vložte seba do tejto scenérie a skúste sa pohybovať po okolí.

• Hoci ešte nesnívate, predstavte si, že už ste súčasťou sna.
• Pokračujte v tejto technike až dokým nezaspíte.
• Pre optimálne výsledky si vyberte vaše obľúbené miesto.

Meditujte pred spánkom

Ponoriť sa do stavu vedomého snívania si vyžaduje absolútny pokoj a odtrhnutie sa myšlienkami od reality. Očistite si hlavu od rušivých myšlienok a sústreďte všetku pozornosť na to, že zaspávate a vstupujete do stavu snívania.

Zahrajte sa videohry

Jedna nedávna štúdia sa zaoberala vplyvom videohier na náš spánok. Výsledok bol vcelku zaujímavý, pretože táto štúdia dospela k záveru, že ľudia hrajúci sa častejšie videohry sú viac náchylný zažívať vedomé snívanie a dokonca aj lepšie ovládať sny.

• No pozor! Netýka sa to násilných hier. Tie majú práve opačný účinok a podnecujú v nás nočné mory.

The post Vedomé snívanie alebo ako ovládať sny? appeared first on Candyman.sk.