KLIEŠŤ OBYČAJNÝ: 20 % populácie kliešťa nikdy nemalo

[Tento článok Vám zaberie 4 minúty čítania a 6 nových informácií]

 V prírode existuje zákon, ktorý platí rovnako pre všetky živočíchy. Je to ustavičné striedanie žitia a umierania. Len ten, kto sa včas rozmnoží, postará sa o ďalšie prežitie. Aj kliešť obyčajný (ixodes ricinus) má od narodenia tento cieľ, viackrát za život sa musí vyzliecť z kože, od larvy až po zrelého živočícha a každá premena si žiada poriadnu dávku krvi.

U tohto „upíra“ bude všetko závisieť od toho, či si včas nájde obeť, ktorá mu túto metamorfózu umožní.

Kliešť obyčajný vyčkáva v trávach a krovinách na vhodných cicavcov, ktorí ho idúc okolo zachytia. Riaditeľ parazitologického ústavu SAV (Slovenskej akadémie vied), docent MVDr. Peťko mapuje výskyt kliešťov tzv. vlajkovou metódou už dlhodobo.

„Tým najznámejším a najrozšírenejším kliešťom je kliešť obyčajný. Pokojne by sa mohol volať ako kliešť lesný, pretože jeho typickým biotopom sú listnaté a zmiešané lesy a v podstate sa vyskytuje v lesoch od nížin až do podhorských, dokonca horských oblastí do výšky 1 000 – 1 200 metrov. Za posledných 20 rokov vplyvom klimatických zmien a otepľovania sa tento kliešť rozšíril aj do horských oblastí, kde nachádza rovnako vhodné podmienky na prežívanie.“ vysvetľuje uznávaný parazitológ doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc.

Kliešť obyčajný a stavba tela

Bez očí a len vďaka dokonalému čuchovému orgánu v predných nohách kliešť včas dokáže vnímať, že sa k nemu blíži obeť. Pachy a dych obete prenikajú cez najjemnejšie póry k štetinkám tohto orgánu. Následne záleží len na tom, aby sa spätné háčiky predných nôh v správnej chvíli pevne zaklieštili v koži okoloidúcej obete. Keď to zvládne, vyhral!

Tento pavúkovec sa pomocou dvojitých chápadiel na ôsmych nohách dokáže bez problémov šplhať nahor. Postupne sa čoraz viac blíži k cieľu a za malú chvíľu si nájde na tenkej a mäkkej pokožke optimálne miesto na vpich. Keď ho nájde, cuciak so spätnými háčikmi preniká čoraz hlbšie do kože obete.

Ale prečo človek také hlboké vpichnutie vôbec necíti? Odpoveď nájdeme vo vnútri kliešťa. Za týmto fantastickým „mikrokozmom“ slinnej žľazy sa ukrýva kuchyňa jedov. Tu, v najjemnejších žľazách, zmiešava kliešť obyčajný svoju slinu s rôznymi látkami a po uštipnutí ju vstriekne priamo do rany a s ňou aj látku, ktorá dokonale znecitlivuje miesto vpichu.

Nebezpečenstvo pre človeka číha v týchto žľazách. Ide o nebezpečné vírusy meningoencefalitídy. Kliešť sa nimi sám nainfikoval ešte pri nacicaní skoršej dávky krvi, teraz sa pôvodcovia prenášajú na novú obeť. Už krátko po vpichu sa vírusy dostanú do krvného obehu obete a budú sa šíriť po celom tele. Kto nie je zaočkovaný proti takýmto vírusom, môže ochorieť na ťažký zápal mozgových blán alebo mozgu.

Vírusy stimulované nasávaním krvi sa v kliešťovi rozmnožujú stále rýchlejšie, takže riziko infekcie stúpa. Kliešťa preto treba čo najrýchlejšie odstrániť. Ako vybrať kliešťa sme podrobne popísali v predošlom článku. Kliešťa uchopíme veľmi tenkou pinzetou, no nie za zadnú časť tela, ale pokiaľ možno spredu za hlavičku a vytiahneme rovno smerom nahor.

Mýty o kliešťoch

1. Kliešťa nenatierame alkoholom, masťou ani olejom! Kliešťovi obyčajnému sa tak upchajú dýchacie otvory a začne sa dusiť a sliniť do rany, paradoxne sa tak zvyšuje riziko infekcie.
2. Kliešťa obyčajného nevytáčame, koľko sa len dá. Vytáčanie kliešťa proti smeru alebo v smere hodinových ručičiek je mýtus, kliešť nemá na chobôtiku závit, ale spätné zúbky v dvoch radoch.
3. Kliešte nepadajú zo stromov, neskáču z výšin stromu a ani sa nespúšťajú na pavučine. Kliešť obyčajný čaká na svoju obeť v tráve a krovinách.

Štatistické údaje o kliešťoch na Slovensku

Používate repelenty? Alebo sa Vás kliešte vôbec netýkajú, pretože ste ho nikdy nemali? A majú kliešte radšej chlapov či ženy? Pozrite si zopár zaujímavých štatistík:

Do ktorej skupiny patríte vy? Mávate často zapichnutého kliešťa počas leta? A ako s tým bojujete vy?